"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

Září 2012

K novým začiatkom patria staré konce

11. září 2012 v 21:56 | jannuš |  moje ja
Tak, a je to tu... Nový školský rok, nové povinnosti, nové starosti, nové radosti... Nový rozvrh, noví profesori a konečne(!) zvolené vlastné predmety. A tak jannuš, ktorá už od svojich piatich rokov snívala o tom, že sa stane morskou biologičkou, od šiestich, že paleontologičkou a ešte v prvom ročníku sa tešila na vyhodenie všetkého, čo má niečo spoločné s číslami, prešla postupne od dejepisu cez chémiu, geografiu a napokon si na konci druhého ročníka z ničoho nič povedala: "A prečo nie toto?"
A tak pôjde maturovať z fyziky a biológie. A neskutočne sa teší! ^·^

Ale nie som tu preto, aby som vám vypisovala svoj rozvrh (fyzika, biológia, matika, slovina, anglina, španielčina, laboratórna technika, konverzácia z angličtiny, seminár z matiky a telesná, keď už sme pri tom), ale aby som oznámila, že som znovu späť, pretože prázdniny sa skončili a s postupným pribúdaním úloh priamo úmerne stúpa aj moja činnosť tu (keď máte rysovať štyri konštrukčné úlohy, aj keď vás to neviem ako baví, iné aktivity sú proste akosi vždy... atraktívnejšie xD).
Čiže sa na mňa nehnevajte, ale opäť vám tu budem oxidovať, zamorovať blogový priestor svojimi článkami a prispievať tak k zvýšeniu počtu odkazov na internete. Hádam mi to odpustíte. :-)

Vaša
Jannuš

Nádej

11. září 2012 v 21:38 | jannuš
"Pretože aj keď máš na rukách krv, ak si zostal úplne sám vo svete, ktorý sa uzatvára okolo teba a rozpadá sa na tisícky malých ostrých kúskov; aj keď už nezostalo nič okrem ruín a ohňa... vždy je tu niečo, čo ťa chráni pred pádom, pred úplným zrútením sa: ten malý obláčik, ktorý vyšiel ako posledný z Pandorinej skrinky...

Nádej."



Pretože aj keď máme pocit, že sme sami, že nám nikto nerozumie, že je všetko zbytočné a karty sú vyložené v náš neprospech... často sme len tak zaneprázdnení našimi problémami, že nevidíme pomoc, ktorá je priamo pred nami. Pretože my nikdy nie sme sami.