"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

Stratený mobil a návody na kontajneroch

19. července 2011 v 21:57 | jannuš |  moje ja

Vlastne ani neviem, prečo presne píšem tento článok... Asi som skrátka dlho nič nepísala, nemala sa kde vykecať a tak vzniklo toto čudo. ^·^
Každopádne, prihodila sa mi veľmi zaujímavá vec.
Stratila som mobil.
Teda, skoro som stratila mobil. Vlastne som ho ani nestratila, len som si myslela, že som ho stratila...
Ono to bolo tak.


V rámci raňjšieho cvičenia som si vyšla na prechádzku. Tak som si prešla cez polovicu mesta, pekne obišla cieľ nedeľňajších rodinných výletov - TESCO a potom zamierila ku starým rodičom, lebo som si povedala, že keď už som taká aktívna, tak rovno pôjdem starej mame pomôcť s obedom. :-)
Aká to šľachetná myšlienka.
Šľachetnosť sa ale tak akosi nekonala, pretože keď som dorazila na miesto určenia a prezliekla sa do čohosi, v čom by sa relatívne dalo pomáhať (t.j. nič riflové, tesné, mikinové a pod.) a chcela som si zobrať môj mobilík zistila som, že ho tak akosi nemôžem nájsť. O_o
Samozrejme, nastalo hľadanie.
Tak som zišla dolu do kuchyne a, ako inteligentná a vynachádzavá osoba, si zavolala v nádeji, že ten krám začujem niekde v dome vyzváňať. Nepočula som nič.
A tak som sa pekne krásne prezliekla späť a išla telefón, o ktorom som bola presvedčená, že mi vypadol kdesi cestou, hľadať.
Do pátrania po stratenom predmete sa zapojil aj môj obetavý ujo (úprimne ho, chudáka, ľutujem), ktorý potom išiel so mnou spať viac než polovicu mnou prejdenej trasy (a že to nebola krátka trasa - ja si na svoje vychádzky krátke trasy zásadne nevolím) a popritom na mobil volal, aby sme ho prípadne začuli.
Ja som, samozrejme, (z jeho telefónu, of course) volala aj mamči (pôvodne s otázkou, či by v Orange-i nedokázali ten mobil nejakým spôsobom vystopovať - asi až príliš pozerám kriminálky), ktorá sa podujala, že nám pôjde oproti a pohľadá tiež.
Nenašla nič, a tak, keď sme sa potom čosi za polcestou stretli, vydali sme sa pekne krásne naspäť a mamča telefonovala do Orange-u, aby mobil zablokovala.
A stále sme naň (teda, ja nie, ale mamča a ujo) volali, a stále sme nič nenašli.
Tak sme pekne preši celú trasu zase naspäť ku starým rodičom, ktorí mamči kúsok od ich domu telefonovali, že mobil našli spadnutý na zemi u nich v obývačke na poschodí. Čiže keďže ja som pri pôvodnom začiatočnom pátraní volala zdola z kuchyne, mobil som, pochopiteľne, nepočula a vďaka tmavému vzorovanému kobercu som si ho na tej zemi ani nevšimla.
That's all.
Naše dobrodružstvo sa skončilo, vrátili sme sa s ujom odkiaľ sme prišli, načo som ja skonštatovala, že: "Tak sme sa prešli," a všetko bolo fajn. Mamča išla domov, odblokovala mobil a veci boli zase v úplnom poriadku. Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. :-)

Všetko to má ale aj dve pozitíva: za prvé som sa poriadne prešla a ponaťahovala svoje staré kosti a za druhé som si uvedomila, ako mám vlastne svoj mobil rada... :-)







P.S. a teraz trošku "mimo mísu": všimli ste si, že na kontajneroch je návod na používanie? Smrteľne vážne, dokonca aj v niekoľkých ďalších jazykoch (vrátane angličtiny, nemčiny a španielčiny) a s nákresom! O_o


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 neowei neowei | Web | 19. července 2011 v 22:12 | Reagovat

kruté :D  :D a to stými kontajnermi sa u nás nevyskytuje ale bolo by to super ... niečo ako tri x misto podpisu  :D  :D :D

2 jannuš jannuš | 19. července 2011 v 22:15 | Reagovat

[1]: Hej, kruté hlavne pre tých chudákov, čo boli so mnou (mamča a ujo)... :-D
A tie kontajnery... No, možno je to len v našom meste, vieš, pre extra nechápavých ľudí... ;-) :-D

3 Trista Trista | 19. července 2011 v 23:40 | Reagovat

Je to skvelé, že sa nakoniec mobil našiel :D hehe...a nevšimla som si, že na kontajneroch sú návody :D skvelé, akurát, že niektorí ľudia asi nevedia čítať...pretože ich aj tak nevedia používať :P

4 jannuš jannuš | 20. července 2011 v 16:01 | Reagovat

[3]: Hej, to je... :-D
A to s tými kontajnermi je dobrý (bohužiaľ) postreh... :-| ;-)

5 Trista Trista | 22. července 2011 v 0:34 | Reagovat

[4]: No, včera som sedela v autobuse a prisadol si ku mne nejaký  chalan, a tesne predtým, než sme mali vystupovať v KE, tak si upratoval v peňaženke a starý lístok zastrčil pod taký ten malý poťah, čo slúži ako opierka na hlavu na sedadlách, ako mala som sto chutí mu niečo povedať, ale bol cudzí a nechcela som sa s ním hádať, alebo sa do neho miešať, ale pobúrilo ma to.. :-|

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama