"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

Duben 2010

Článok o ni(e)čom (zaujímavom)?

27. dubna 2010 v 20:14 | jannuš |  moje ja

Ehm, ehm... Tak ahojte! (Lepší úvod som už zo seba fakt dostať nemohla... *prevracia oči*)
Ako už hlása titulok článku, som (na vašu veľkú smolu) zase tu. Nepýtajte sa ma o čom je tento článok, sama to totiž neviem. Je to taký mix hlúpostí, nepodstatných maličkostí a banalít, ktoré ma v mojom momentálnom rozpoložení napadol... čiže v ňom nehľadajte nič zmysluplné či poučné, pretože by ste sa véľmi sklamali. Ale späť k tomu ni(e)čomu (zaujímavému ?), o ktorom sa vám práve chystám písať.

Grim reaper mania!!! *muhahaha!!*

20. dubna 2010 v 21:55 | jannuš |  moje ja

Upozornenie na začiatok:
bod č. 1: článok je plný zátvoriek (a ďalších zátvoriek) a hviezdičiek, preto sú viacnásobné (a menej prehľadné) zátvorky vždy na novom riadku a text za zátvorkou tiež.
bod č. 2: autorke tohoto článku teraz oficiálne preskakuje a je v... ehm... mierne nebezpečnej nálade, čo sa odráža v samotnom článku.
Ja len, že by bolo odo mňa (ne)fér, keby som vás nevarovala... *nebezpečný úsmev*


kapitola 18. - Búrka

20. dubna 2010 v 19:38 | jannuš | príbeh Rosalie | časť druhá

Pozor, pozor! Prinášam Vám exkluzívne (celkom akčnú) 18. kapitolu druhej časti príbehu Rosalie! Enjoy please! ^·^


Imperia - Broken Wings

18. dubna 2010 v 14:26 | jannuš | my music

Na túto nádhernú pieseň úplnou náhodou narazila moja mamča a musím povedať, že ma hneď zaujala (ako tá pieseň, nie mamina). Už pri prvom vypočutí som si ju zamilovala (pieseň, mamču mám  rada od narodenia...)... Plus sa pri nej skvelo píše! ~·^


Rose

17. dubna 2010 v 20:46 | jannuš

Rosalie sa počas svojho pobytu v Ríši zmenila... (...alebo sa zmenili moje kresliarske schopnosti... to skôr.)


Čierna ruža

17. dubna 2010 v 11:46 | jannuš |  moje básne

Včera som sa hrabala v notebooku a narazila som sa zložku s mojimi básničkami... Tak som skúsila nejakú napísať. A podarilo sa. Takže vám ju sem dávam.

P.S. aj keď to tak asi po prečítaní tejto básničky vyznie, ja skutočne nemám také morbídne myšlienky. Práve naopak, teraz som úplne šťastná... Keď som začala písať, skrátka z toho vzniklo toto. Je to zvláštne...


Kosatky

16. dubna 2010 v 18:43 | jannuš |  moja galéria

Okrem vlkov, pavúkov a netopierov (viem, som divná. Nuž čo, každý sme nejaký... ) sú jednými z mojich najobľúbenejších zvierat aj kosatky. Sú jednoducho nádherné, keď tak plávajú v skupinách, rozrážajú vodu... Majestátne...
Tak vám sem dávam niekoľko obrázkov týchto krások.


Leona Lewis - I see you (Avatar soundtrack)

15. dubna 2010 v 19:59 | jannuš | my music

Určite ste už počuli o filme Avatar, prípadne ho aj videli.  Ja som ho videla, síce nie 3D (pozerala som ho doma na počítači), ale aj tak sa mi páčil. V 3D kine to muselo byť inak dobré!
No, a táto pesnička je z jeho soundtracku. Objavila som ju čiste náhodou, ale páči sa mi (a istý čas som ju počúvala pri písaní), takže ju sem pridávam. Je dosť možné, že ju poznáte, ale... čo už.


kapitola 17. - Zbraň

10. dubna 2010 v 20:39 | jannuš | príbeh Rosalie | časť druhá

Tak, tu máte sedemnástu kapitolku... Enjoy!


Zabolí, prebolí... aspoň by malo.

9. dubna 2010 v 23:39 | jannuš |  moje ja

Ahojte! Ani neviete, ako som rada, že sem konečne píšem... že som si našla čas. V poslednej dobe ho totiž na blog skoro vôbec nemám...
Neviete, ako veľmi ma mrzí, že som sem tak dlho nepísala. Skutočne. Hanbím sa. Zo začiatku článok každý deň, teraz... no, povedzme, že moja blogová činnosť rapídne klesla. Veľmi sa vám za to ospravedlňujem, pretože viem, ako radi ste sem chodili. Taktiež sa ospravedlňujem mojim blogovým návštevníkom, že nekomentujem články na ich blogoch. Aby ste si nemysleli, ja vaše blogy navštevujem, komentáre od vás čítam a snažím sa na ne čo najskôr odpovedať. Ale... v poslednom čase som na to vôbec nemala chuť. Neviem prečo, vážne netuším. Asi som mala nejakú krízu. Ale nechcela som pozastavovať blog, pretože
a) myslím si, že je to blbosť a
b) nevedela som, či sa to na ten čas oplatí. Takže som to nechala tak.
Chcem sa vám teda všetkým veľmi ospravedlniť a poprosiť vás, aby ste na mňa za to nezanevreli (ak ste ešte nie). Koniec koncov, tento blog robím pre seba, ale určite aj pre vás. Takže máte moje veľké Prepáčte!


Sorry!




A teraz k niečomu inému. Iste ste už nevrlí z toho, že nepridávam kapitoly k môjmu príbehu. No, ja by som rada, koniec koncov, už mám napísanú kapitolu 17. a dnes, najneskôr zajtra dopíšem aj kapitolku 18.. Tú 17. som chcela pridať už skôr, ale stala sa mi taká menšia... nehoda.
To viete, dievča žije aktívny život, čiže život počítačový, resp. notebookový, a to zo sebou prináša aj isté riziká. Takže ako som tak ležala na posteli na boku s podopretou hlavou a potom som vstala, tak akosi mi seklo v krku. A poriadne.
Nemohla som stáť, sedieť, ležať, skrátka nič. Potom mi to, našťastie, moja mamča (ktorá je, mimochodom, masérka. No vidíte, aké mám ja šťastie? Masáže zadara temer kedykoľvek!) rozmasírovala, takže sa to znormalizovalo. Už som mohla ležať! A neskôr aj sedieť!
A asi po polhodinke, hodinke mi seklo zas. A to bolo ešte horšie ako predtým.
No, ušetrím vás nudných detailov, poviem to len v skratke, aby ste si spravili obraz: v krku mi seklo tento utorok, v stredu som kvôli tomu nešla do školy, dnes som (tiež kvôli tomu) necvičila a bolí ma to doteraz. (Preto ten nadpis článku.)
Ešte šťastie, že to nebolo nič vážne, len svaly a nie chrbtica.
Ale k veci.
Toto bol, ako ste si iste domysleli, dôvod toho, prečo som tú kapitolu nepridala v utorok, ako som pôvodne plánovala. Takže ju pridám zajtra.
Naozaj ma mrzí, že vás takto nudím, otravujem svojimi rečami. Mrzí ma, že som sem nič nepridávala. Mrzí ma, že som nekomentovala.
Ale teraz by som rada pridala nejaké obrázky, články, pesničky... hádam sa to tu zase rozbehne.
A ešte k môjmu príbehu; písanie mi teraz ide trochu pomalšie. Tiež sa to rozbieha, zlepšuje. Ale doteraz som mala akúsi tvorivú krízu (aj keď som si to, priznám sa, nechcela priznať) a skôr som čítala. Preto sa na mňa nenahnevajte, ak budú kapitoly pribúdať pomalšie. Nebojte sa, nezabudla som na vás, určite nie, na to vás mám príliš rada (aj keď vás ani nepoznám... hehe...)! Čiže sa tešte na zajtrajšiu kapitolu a nebojte sa!!


Dobrú noc vám želá (a odpustenie žiada)

Vaša Jannuš