"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

kapitola D - Rada

24. června 2009 v 15:26 | jannuš | príbeh Rosalie | časť prvá
Tramtadadá!! Štvrtá kapitola je tu! Dúfam, že sa bude páčiť.

D

"Prečo je vlastne také dôležité aby o mne nikto nevedel?" opýtala som sa Darena.
Sedeli sme v kuchyni a dojedali obed. Ja som sa popritom ešte stihla vypytovať na všetko, na čo mi stihli odpovedať.
Obaja na mňa prekvapene pozreli.
"No predsa aby sa o tebe nedozvedel Rhiion" povedal mi úplne jasnú vec.
"Aha, vlastne hej."
Chvíľu sme boli každý ponorený do vlastných myšlienok.
Odvtedy, čo sa Lillien a Daren pohádali a ja som ich pri tom nechtiac vypočula prešlo presne trinásť hodín. No teraz sa naše priateľstvo len utužilo a ja som zistila, že ma majú obaja naozaj veľmi radi. A tiež som si uvedomila mnohé skutočnosti, ktoré by mi nikdy nepovedali do očí. Takže to celé bolo skôr na úžitok ako na škodu. A netreba hádam ani hovoriť, že ten incident už nikto nespomenul.
"A čo teraz?" opýtala som sa.
"Musíme ťa predstaviť ostatným" odpovedala Lillien.
"Nič iné nám bohužiaľ nezostáva" povzdychol si jej brat.
Spratali sme taniere a príbory zo stola a Lillien ich začala umývať. Ja som jej pri tom pomáhala. Podarilo sa mi totiž presadiť, aby som sa zapájala do chodu domácnosti, pretože potom som sa už nenudila a aj čas ubiehal prijateľnejším tempom.
"Večer sa koná zasadanie rady. Mysleli sme, že by si tam mohla prísť."
Zbledla som.
"Neviem či je to dobrý nápad" hlesla som.
"Neboj sa, zvládneš to" ubezpečoval ma Daren.
Veľmi ma to neupokojilo, ale dodalo mi to dávku odvahy potrebnú na to, aby som tam vôbec išla.
Zvyšok dňa prebehol pokojne a rýchlo. Príliš rýchlo. Veď to poznáte: keď sa na niečo tešíte, čas vám ubieha nekonečne pomaly, a naopak; keď sa niečoho obávate, máte pocit, že čas nikdy neletel rýchlejšie. A práve toto bol môj prípad.
Po obede som si asi hodinu odpočinula a potom som zišla s Darenom do podzemia a trénovali sme boj. Nemusím spomínať, že som potom bola taká dorantaná že mi nepomohol ani bylinkový kúpeľ. Zistila som tiež, že Daren je ako učiteľ oveľa tvrdší a nekompromisnejší než bol Valedor. No nemala som čas veľmi nad tým uvažovať; musela som sa plne sústreďovať na tréning.
Okrem toho som sa musela naučiť čo najviac o tejto zemi, o jej tradíciách, obyvateľoch a o tom, ako medzi nich čo najlepšie zapadnúť. Tohto sa zase ujala Lill. Celý zvyšok dňa mi vtĺkala do hlavy nekonečné množstvo informácií, takže som sa cítila ako počítač s presýteným harddiskom.
Ani som sa nenazdala a bol tu večer a ja som plná obáv vychádzala na ulicu.
Vtedy som prvýkrát uvidela celú dedinu.
Prekvapilo ma, aká je veľká. Každý dom bol z kameňov omietnutý nabielo a podobali sa (aspoň pre niekoho, kto to tu nepozná ako som bola napríklad ja) ako vajce vajcu.
Keby som sa tu prechádzala sama, mala by som problém zorientovať sa pomyslela som si, keď sme prechádzali okolo jedného domu, ktorý sa nápadne podobal tomu, v ktorom bývali Daren a Lillien.
Nakoniec sme prišli do stredu dediny, kde horela veľká vatra, okolo ktorej sa zhromaždili hádam všetci tunajší obyvatelia s výnimkou veľmi malých detí a zvierat.
Keď sme sa priblížili, všetci sa ako na povel otočili a pozreli na mňa. Mala som pocit, akoby som bola pes na výstave; všetci si ho obzerajú a on nemôže povedať, že to nechce.
Prišli sme do stredu, kde boli najvplyvnejší obyvatelia dediny.
Daren a Lillien pokľakli a ja som vystrúhala tú elegantnú poklonu, ktorú som použila aj v prípade Valedora, a ktorú som celý deň zdokonaľovala až kým som ju nerobila tak, akoby ma to učili na nejakom kráľovskom dvore.
Potom som si nenápadne prezrela zúčastnených.
Prvým bol muž okolo dvadsiatky. Mal blonďavé vlasy, jasné modré oči a bol fakt pekný, no tváril sa strašne namyslene. Došlo mi, že je to starosta.
Druhým bol tiež muž s krátkymi čiernymi vlasmi a hnedými očami a tváril sa podstatne priateľskejšie.
Tretím bola žena. Bola neuveriteľne krásna. Dlhé hnedé vlasy jej splývali po lopatky a v hnedých očiach sa jej zračilo pohŕdanie.
Starosta, volal sa Athan, pokynul Darenovi a Lillien a dovolil im vstať.
"Vitajte" povedal im, no neznelo to úprimne.
"Toto zhromaždenie som dal zvolať pretože ste mi povedali, že pre mňa máte dôležitú správu. Hovorte."
Slova sa ujal Daren.
"Pane, je pravda, že táto novina je veľmi dôležitá, no predovšetkým musíme zabezpečiť, aby sa nedostala z tejto dediny."
"Ja rozhodujem o tom, čo sa von dostane a čo nie!" naštval sa starosta.
"Iste pane, ale prosím vás, aby ste ma vypočuli" povedal Daren pokojne.
"Vrav!"
"Každý z tu prítomných iste pozná legendu o Alaranovi" začal, "no aj tak vám ju zopakujem."
A povedal aj legendu, aj tú trochu informácií, ktorú o mne vedel.
Zatiaľ čo Daren rozprával, ja so ukradomky pozorovala ostatných, až mi nakoniec pohľad padol na muža, ktorý stál vedľa starostu. Usmial sa na mňa, tak som mu úsmev opätovala, aj keď mi do smiechu veľmi nebolo. Vlastne mi doňho nebolo vôbec.
Daren vzápätí dokončil rozprávanie a zmĺkol.
"Túto legendu pozná aj malé decko" povedal starosta, "čo tým chceš dosiahnuť?"
"V poriadku, prejdem k veci."
"To by som ti radil" povedal Athan, "mám aj iné problémy ako počúvať niečo, čo dobre poznám!"
Tentoraz prevravela Lillien.
"Isteže, každý tento príbeh pozná, no je len málo ľudí, ktorí mu skutočne veria. Ani Rhiion si nemysli, že Artemis je skutočná. Preto máme voči nemu výhodu a práve preto môj brat nechcel, aby sa to dostalo mimo dediny. Potom by sme totiž všetci boli v smrteľnom nebezpečenstve."
Na chvíľu sa odmlčala.
"Artemis totiž naozaj existuje. Je tu medzi nami" povedala a pozrela na mňa.
V tej chvíli sa ku mne obrátili všetky oči, ktoré sa tam nachádzali. Začervenala som sa.
"Ona?" ozval sa zrazu pohŕdavý hlas. Obrátila som hlavu a zistila, že patrí tej hnedovlasej žene, ktorú som si všimla na začiatku.
"Ona že má byť Artemis?"
Rozosmiala sa. O chvíľu sa k nej niektorí pridali, no väčšina ľudí zostala vážna.
Lillien sa zamračila.
"Áno, ona!" prekričala smiech. Zmĺkli.
"Objavila sa len tak, z ničoho nič na bojisku, keď sme pred mesiacom zaútočili na Rhiionove jednotky. Mala na sebe šaty, ktoré určite nemohli byť odtiaľto a už mesiac tvrdo trénuje, aby vedela ochrániť seba, nás ostatných aj celú zem" obhajovala ma Lillien, aj keď ja som dobre vedela, že realita nie je taká ružová, ako ju tu vykresľuje. No mlčala som.
"Povedz mi" obrátil sa Athan teraz pre zmenu na mňa, "je pravda čo teraz povedala Lillien?"
Mňa Lillien oboznámila s otázkami, ktoré mi starosta s veľkou pravdepodobnosťou položí, a tak som mala čas premyslieť si na ne odpoveď.
"Áno, je to pravda."
Medzi dedinčanmi to zašumelo.
"A ako nás chceš presvedčiť, že si Artemis?"
"Nijako" povedala som prosto.
"Ako to teda máme vedieť?" nadvihol Athan obočie.
"Nemôžete to vedieť" povedala som a pokúšala som sa ignorovať úškrny, ktoré strúhala hnedovlasá žena, no veľmi sa mi to nedarilo, "môžete mi len veriť alebo neveriť."
Hnedovlasá žena sa rozchichotala, no ostatní sa tvárili vážne.
"Poradíme sa" povedal nakoniec starosta. Všetci traja sa otočili, podišli trochu ďalej od nás a začali sa potichu rozprávať.
Ja som to využila a prešla som k Lillien a Darenovi.
"Kto je tá hnedovlasá žena čo stála vedľa Athana?" opýtala som sa potichu.
"Volá sa Mirage" odpovedala mi Lillien rovnako šeptom, "a je to starostova sesternica. Tu v dedine má veľký vplyv. Je škoda, že sa nám nepodarilo dostať ju na našu stranu. Ale ešte je tu Almar."
"Kto?"
"Ten čiernovlasý" povedal Daren.
"Aha. Je aj ten dôležitý?"
"Je to radca starostu a vodca nášho oddielu" povedala Lill.
"Vojakov" doplnila, keď videla, že nechápem.
"Je to druhá najvplyvnejšia osoba v dedine. Ak je na našej strane on, je to v suchu" doplnil ju Daren.
"A čo sa stane ak nebude?" spýtala som sa v obavách.
"Nič. Prinajhoršom by ťa mohli vyhodiť z dediny, ale to neurobia. Priveľa toho vieš. Mohli by ťa zabiť, ale to riziko, že zabijú Artemis by podľa mňa nepodstúpili" filozofoval Daren.
"Takže ťa tu nechajú a budú ťa pozorne sledovať" skočila bratovi do reči Lillien.
"A ak sa preukáže, že nie si Artemis, potom sa rozhodne, čo ďalej. N o ty si Artemis, takže sa niet čoho báť" skonštatovala sebavedome.
Ja som pozrela na Athana, Mirage a Almara. Živo diskutovali, očividne sa nevedeli dohodnúť.
Asi po pätnástich minútach sa otočili a vrátili späť do kruhu dedinčanov. Mirage sa tvárila ofučane, čo som považovala za dobré znamenie.
"Rozhodli sme" povedal starosta, "že Rosalie Hardie tu smie zostať."
Vydýchla som si.
"Zatiaľ nie je potvrdené či je alebo nie je Artemis a preto na ňu bude dozerať a trénovať ju Almar. Má niekto námietky?"
Nikto nemal.
"V poriadku, takže je rozhodnuté. Môžete ísť."
Keď Athan rozpustil zhromaždenie, rozprúdila sa živá vrava. Mnohí k nám prišli, takže sme museli všetci traja odpovedať na stá otázok, čo pre mňa nebolo ani trochu príjemné. Nakoniec, keď sa všetci rozišli do svojich domov, k nám pristúpil Almar. Pozdravil Darena a Lillien a potom sa otočil ku mne.
"Máte chvíľu?" opýtal sa. Spýtavo som pozrela na Darena a Lill, no očividne nemali žiadne námietky.
"Iste."
Almar sa otočil a vykročil pomedzi domy. Ja som ho nasledovala.
Prechádzali sme sa pomedzi domy a obaja sme mlčali. Sem-tam som zazrela nejakého obyvateľa, no poväčšine sme boli sami.
Ja som rozmýšľala o tom, čo sa práve udialo. O tom, že o mne všetci vedia a nie všetci mi veria. Vedela som, že o mne väčšina pochybuje a nebola som si istá, či to tu zvládnem. Či sa dokážem postaviť démonom svojej minulosti, ktorí mi zväzujú krídla a bránia mi vystúpiť na vrchol svojich síl a možností.
Potom som si spomenula na Valedora. Na to čo mi hovoril a na to, čo som mu sľúbila.
Že to skúsim. Že budem bojovať.
A to mi dodalo silu.
Zodvihla som hlavu a vykročila svižnejšie. Almar si to všimol a usmial sa.
Zastali sme pri poslednom dome.
"Najskôr by som sa vám mal predstaviť" povedal.
"Volám sa Almar a som veliteľ tunajšej ozbrojenej jednotky. A tiež Athanov radca."
Toto všetko som už vedela, no neprerušovala som ho.
"A ako ste už počuli, budem na vás dávať pozor a učiť vás."
Mlčala som. Veď čo som mala hovoriť?
"Teraz by som rád zistil, ako ste na tom s ovládaním meča" prekvapil ma.
Prehltla som, no nenamietala. Brala som to skôr ako výzvu niečo dokázať. Znovu som si spomenula na Valedorove slová a v duchu sa uškrnula.
"V poriadku" súhlasila som nakoniec, "ale nemám pri sebe meč."
"To nebude problém" povedal Almar, "aj tak nebudeme trénovať tu, ale u mňa."
Vošiel do domu so mnou v pätách a hneď zamieril do podzemia.
Miestnosť v ktorej bolo aj cvičisko bola oveľa menšia ako u Darena a Lillien, no aj tak bola dosť veľká.
Almar mi podal drôtenú košeľu a meč a tiež sa takto vystrojil.
Postavili sme sa oproti sebe a zaujali bojový postoj.
Čakala som. Nakoniec zaútočil Almar. Vedela som, že vo mne nemá rovnocenného súpera, no nemienila som sa len tak ľahko vzdať.
Predstavila som si, že je to skutočný protivník, že toto je boj na život a na smrť a snažila sa zo seba vydať čo najviac.
Almar mi zaútočil na pravý bok. Zvrtla som sa, odrazila úder a sama som zaútočila. Snažila som sa spomenúť si na všetky triky, ktoré ma učili Valedor a Daren. Vykryla som ďalší úder a predstierala, že chcem zaútočiť na hlavu, no nakoniec som sa zvrtla a útok viedla popod Almarovu ruku na jeho nechránenú hruď. Jemu sa však podarilo úder odraziť a vrátil mi ho s dvojnásobnou silou.
Bojovali sme už asi dvadsať minút. Mne meč v ruke postupne oťažieval, no nevzdávala som sa. Použila som už všetky triky a údery, ktoré som vedela a teraz som ich už len obmieňala. Bolela ma ruka a každý sval v tele som mala napnutý ako struna. Po jednom obzvlášť silnom údere som cítila, že meč už pravou rukou neudržím, a tak som si ho prehodila do ľavej a skúsila šermovať ňou. Odrazila som ešte asi sedem úderov a potom mi Almar vyrazil meč z ruky. Ten preletel elegantným oblúkom vzduchom a s rachotom pristál na kamennej podlahe.
Ja som klesla na kolená a lapala dych. Ešte nikdy som takto dlho nebojovala; bol to môj osobný rekord.
Keď som sa ako-tak vydýchala postavila som sa.
Almar bol na druhom konci miestnosti a dával meče do stojana k ostatným. Potom si vyzliekol drôtenú košeľu a zavesil ju na hák na stene.
Ja som prešla k nemu a urobila to isté.
"Ste dobrá" vyhlásil znenazdajky, takže som na okamih nevedela, čo na to povedať.
"Ďakujem" vypadlo zo mňa nakoniec.
"Ale robíte klasické začiatočnícke chyby" pokračoval, kým sme vychádzali na vzduch.
"Nedávate si pozor na kroky, ste príliš neistá v obratoch..."
Pozorne som ho počúvala, no po chvíli mi myšlienky začali ubiehať úplne iným smerom, takže som sa spamätala až keď bolo zrazu ticho. Previnilo som naňho pozrela.
"Prepáčte, nepočúvala som vás" ospravedlňovala som sa.
Almar si povzdychol no potom sa na mňa usmial.
"To je v poriadku. Rozumiem, že na dnes toho bolo na vás dosť" povedal.
Ja som mu opätovala úsmev a bola som mu vďačná za to, aké má pre mňa pochopenie.
Zvyšok cesty sme mlčali až kým sme neprišli pred dom, ktorý som zdieľala s Darenom a Lillien.
Otočila som sa a usmiala naňho.
"Veľmi pekne vám ďakujem" povedala som, na čo on odpovedal kývnutím ruky.
"Nemáte za čo. Je mi cťou, že vás môžem trénovať."
"Ďakujem. A prosím, tykajte mi. Takto sa cítim strašne stará" povedala som mu s úsmevom.
"V poriadku, ale len za predpokladu, že mi tiež budete tykať" vyjednával.
Ja som len pokrčila plecami.
"Ako myslíte" súhlasila som a podávala mu ruku. S úsmevom ju prijal.
"Rosalie."
"Almar."
"Takže ti nebude vadiť, keď sa po teba zastavím zajtra o pol ôsmej?" opýtal sa.
"Nie, nemalo by."
"Fajn, takže zajtra. Rád by som ti totiž predstavil našu malú jednotku."
Prikývla som, usmiala sa a popriala mu dobrú noc. On prianie zopakoval, a s tým sme sa rozišli.



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tilia Tilia | E-mail | Web | 25. června 2009 v 20:13 | Reagovat

Pozdravil Darena a Lillien a potom sa otočil ku mne.
"Máte chvíľu?" opýtal sa. Spýtavo som pozrela na Dericka a Lill, no očividne nemali žiadne námietky.
"Iste."

Ehm, kto je Derick :D?

Tento diel sa mi hrozne páčil, no ešte stále sa mi nezdá, že by ju Rada tak ľahko prijala ako Artemis, keď jej tá Mirage neverila, rovnako ako samotný starosta bol na pochybách... Ani ja by som neverila, že ona je Artemis len na základe tej legendy a tvrdenia, že jestvuje iný svet a ona je z neho. Mohla si do tej legendy zakonponovať napr. materské znamienko alebo tetovanie. Čo by síce bolo tuctové, ale bolo by to presvedčivejšie. Takto by tú legendu ktokoľvek mohol zneužiť. Povedal by: "Prichádzam k vám z ďalekého Marsu, som krásna a viem zaobchádzať s mečom, velebte ma a vás zbavím toho Rhiiona" a bolo by... Ale dobre, už s tým prestanem, ja som asi len priracionálna bytosť, aby som tak ľahko verila kadejakým legendám, preto ma ich jednoduché prijatie čo i len v príbehov vždy nesmierne zaujme :-D

2 jannuš jannuš | 25. června 2009 v 22:41 | Reagovat

Opäť dodávam: to s tou legendou bude vysvetlené neskôr (konkrétne v 14 kapitole, pretože dovtedy bude mať Rose dosť problémov aj bez legendy :D), takže si budeš musieť počkať XD.
A k tomu Derickovi: mal to byť Daren, ale najskôr som ho nazvala Derick, až neskôr som ho premenovala a zrejme to zabudla zmeniť :/ Celé som to asi trikrát kontrolovala, takže nechápem, ako som to mohla prehliadnuť. Veľmi sa ospravedlňujem, hneď to idem opraviť :D!

3 Tilia Tilia | E-mail | Web | 25. června 2009 v 22:49 | Reagovat

Hej, to som si myslela, že sa tam ten Derick len vlúdil, to som len tak upozorňovala :D. Daren je inak krásne meno, ale aj Derick :D. Vlastne mená máš všetky veľmi pekný výber :D

Ja viem, viem, že si vravela, že sa to vysvetlí, ale ja som nedočkavá a podľa mňa by rovnako nedočkavá bola i Rose, i celé Rada :D

4 jannuš jannuš | 26. června 2009 v 15:39 | Reagovat

Ďakujem za kompliment! :D To s tými menami ma fakt potešilo, keďže vymýšľať ich mi dá vždy poriadne zabrať! ;D Ale teraz keď ma nejaké napadne alebo sa mi zapáči, tak si ho hneď zapíšem, čiže už je to lepšie! :D
Viem, že Rosalie by bola nedočkavá a chcela by si dať tú legendu vysvetliť (koniec koncov, to by som chcela aj ja), ale ako si predtým hovorila, myseľ samovraha je dosť komplikovaná a ona je momentálne dosť v šoku už len z toho, že žije ;).
A musím podotknúť, že teraz je ona jediná tá chudinka, čo nič nevie, pretože vysvetlenie tej legendy je jasné každému, kto trochu lepšie pozná jazyky v Ríši. Ale viac neprezradím, musíš si počkať na 14. kapitolu! XD
P.S. k tým jej pocitom: v ďalších pár kapitolách sa budem zameriavať skôr na dej, no neskôr jej hlavu rozoberiem dostatočne podrobne! XD

5 Tilia Tilia | E-mail | Web | 27. června 2009 v 0:36 | Reagovat

Veď dobre, čakáááám... A áno, psychika samovraha to celé vysvetľuje, to jest pravda pravdúca a to, že prečo je jasné každému, že je to ona, to ma nenapadlo, ale vlastne to jest pravda - veď oni tú legendu dokonale poznajú i jej výklad i všetko... Hehe :D.
Len prosto podotýkam, že tvojim príbehom by na i tak krásnej kráse pridal podrobnejší opis cítenia/myslenia jednotlivých postáv :D. To jest rada :D. Ja chápem, že bez akcie (ty tu máš napríklad pekne vykreslené súboje) by to bolo zasa nudné, ale ak poriadne vykreslíš i psychiku postáv, človek sa lepšie ponorí. A keďže je to zatiaľ jediná nedokonalosť v tvojom príbehu, tak upozorňujem, aby si vedela, čo treba minimálne vypilovať a bude to už fakt dokonalé :D.

Báj d vej, toto poznáš:
behindthename.com

:-D

6 jannuš jannuš | 27. června 2009 v 1:22 | Reagovat

K tej psychike: tak to budeš v pätnástej kapitole plávať! :D Tam je Rosalina psychika konečne dopodrobna vykreslená. No najskôr sa musí ešte niečo dôležité stať, aby o tom mohla premýšľať. XD A neboj, už sa polepším, len teraz to už nebudem všetko prepisovať, to by som bola blázon. Ale ako vravím, 15. kapitolku si užiješ! :D
P.S. tamto nepoznám XD, ale idem to pozrieť. Ale jak tak kukám na hodiny, asi až zajtra (teda dnes) ráno! XD

7 Tilia Tilia | E-mail | Web | 29. června 2009 v 2:27 | Reagovat

Ta ja sa teším na každú kapitolu, ale na 15-tu teda budem obzvlášť. A pravda, aj ja už asi radšej pôjdem, hehe, brú noc :-D

8 Tilia Tilia | E-mail | Web | 29. června 2009 v 2:29 | Reagovat

Aha, ešte trošku filozofie - ono je vždy nad čím premýšľať :D. A áno, nemusíš to prepisovať, fakt by to bolo asi trošku hlúpe, teraz, uprostred deja robiť veľké zmeny, to len do budúcna :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama