"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

Čo je Anime?

18. června 2009 v 15:53 | jannuš

Čo je Anime?


Čo je to Anime, odkiaľ pochádza, témy a zvyklosti japonského animovaného filmu, Anime dnes. Ak vás niektoré z týchto tém zaujímajú, alebo ste nováčik v tomto obore, určite si prečítajte nasledujúci článok.

Pod pojmom "animovaný film" si väčšina ľudí predstaví klasický americký kreslený film (tzv. cartoon) a vybaví si postavičky ako Mickey Mouse, Bugs Bunny, Tweety prípadne Toma a Jerryho, ktoré vídať na televíznych obrazovkách v sobotu dopoludnia. Ale japonský animovaný film chce dosiahnuť viac ako len zabaviť unudených divákov. Je to typ masového média, ktoré so sebou prináša možnosť nechať pracovať fantáziu. Umožňuje ponoriť sa do iluzórneho sveta, ktorý divákovi poskytuje film. Japonský animovaný film dokáže reprodukovať reálny svet v kreslenej podobe, aktivizuje predstavivosť a dokáže osloviť široké publikum. Súčasný japonský animovaný film má bohaté historické a kultúrne pozadie. Jeho vývoj bol ovplyvnený japonským umením, folklórom, divadlom, literatúrou a filozofiou - je to unikátne médium spadajúce do rámca múzických umení. Vymyká sa z oblasti vymedzenej pre animovaný film a dáva nám možnosť spoznať inú kultúru.

Od knihy k filmu - Manga

Aj keď prvý japonský animovaný film vznikol až v roku 1914, väčšina štýlov, techník a námetov je spojených so skoršou formou rozprávania príbehu pomocou obrázkov - s mangou. Mangu (v japončine je "manga" podvojné) možno voľne definovať ako japonský komiks. Súčasná manga sa vydáva väčšinou ako kniha obsahujúca niekoľko ucelených príbehov v komiksovom prevedení. Oproti americkému komiksu sa ale zaoberá oveľa širším okruhom tém, a dokáže preto osloviť široké spektrum čitateľov. Existuje manga pre mužov, ženy a deti. Pokrýva všetky oblasti záujmu - od romantiky, cez históriu až po horor. Pritom manga nie je určená len na zábavu. Manga sa často používa na výuku dejepisu a literatúry, na školenie manažérov a obchodníkov (businessmen), alebo na oznamy komunálnych služieb. Manga je v Japonsku najpopulárnejšie tlačené médium. Z najpredávanejšieho manga titulu "Shonen Jump" sa týždenne predá viac ako 5 miliónov výtlačkov, čo je 5 krát viac ako z najpopulárnejšieho nie-manga periodika. Celkovo sa ročne v Japonsku predá cez 2,3 miliardy výtlačkov mangy.

Manga (dá sa preložiť ako "ľahkomyselné obrázky") má korene v tradícii ukiyoe (tlač obrazov na drevenné dosky) v období Edo (1603-1867). Tento výraz použil ako prvý jeden z najznámejších ukiyoe majstrov, Hokusai (1760-1849). Zakomponovaním elementov "filmového štýlu" inšpirovaných americkými animáciami vzikol nový typ sekvenčnej obrázkovej knihy, ktorá umožňovala prezetovať čitateľovi obraz deja ako keby bol zachytený fotoaparátom. Zmenou tvaru, rozmiestnenia rámčekov a postáv v nich bolo možné dosiahnuť dojem záberu z blízka, panorámy krajiny a ukázať, čo sa deje tak povediac "mimo záberu". Táto inovácia neskôr ovplyvnila vývoj amerického komiksu. Americký aj japonský komiks využíva túto techniku dodnes.

Mnoho japonských animovaných filmov dneška vychádza zo svojich manga predlôh podobne, ako sa v Amerike natáčajú akčné filmy podľa kníh. Aj keď to nie je pravidlom, mnoho japonských animátorov začínali ako kresliči mangy. Napríklad Osamu Tezuka (ktorého prezývajú "Walt Disney Japonska") nakreslisl svoju prvú mangu v roku 1947. Bol to 200 stranový titul Shin-takarajima (New Treasure Island), ktorého sa predalo vyše 400 000 kópií. Tezuka neskôr (1951) vytvoril seriál Jungle Emperor o levom mláďati a jeho dobrodružstvách v džungli. Tento príbeh sa vo svojej animovanej podobe stal populárnym aj v Amerike pod názvom Kimba the White Lion. Kimba bol jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich tvorbu filmu Leví Kráľ z produkcie Walta Disneyho.

Témy a zvyklosti japonského animovaného filmu

Japonský animovaný film, označovaný ako "anime", je mimoriadne populárne masmédium. Neuveriteľná pružnosť, a nízke náklady na produkciu (v porovnaní s hranými filmami) ho stavajú do popredia záujmu. Tvorí približne 55% príjmov zo všetkých verejných podujatí v Japonsku. Anime je dostupné v niekoľkých formách. Niektoré majú formu televízneho seriálu, niektoré sú určené pre priamy predaj na DVD, LD, VHS. Ttieto sa nazývajú Original Video Animation (OVA) alebo Original Animated Video (OAV). Najúspešnejšie anime majú aj samostatné celovečerné filmy.

Najbežnejšie témy v anime sú z týchto oblastí:
  • "Body horror" - strata kontroly nad telom alebo psychickými schopnosťami; napr. Akira, Ghost in the Shell
  • strach z budúcnosti alebo technológie - výdobytky vedy povstanú proti luďstvu, nukleárna vojna, koniec sveta; napr. Neon Genesis Evangelion
  • romantika - "tango nevyužitých príležitostí a nesprávnej interpretácie povedaného"; napr. Oh! My Goddess!
  • strata nevinnosti - bez komentára; hľadajte na nete heslo "hentai".
  • "Gender Twists" - vzťahy a výmena rolí medzi pohlaviami, často sprevádzané telesnou transformásiou; napr. Ranma 1/2
  • cestovanie medzi svetmi - hrdina sa náhodou dostane na inú planétu / do inej dimenzie, alebo získa špeciálnu schopnosť; napr. Fushigi Yuugi, Vision of Escaflowne, El Hazard
  • zo života samuraja - historické boje (vymyslené alebo podľa skutočnosti), príbehy na pozadí historických udalostí; napr. Yotoden, The Hakkenden, Samurai X
  • stredoveká fantasy v západnom (európskom) štýle - udatní bojovníci a mocní čarodeji; napr. Record of Lodoss War, Heroic Legend of Arislan
Je samozrejmé, že žiadne anime neobsahuje všetky tieto témy súčasne. Autori obyčajne rozvíjajú námety patriace do 1-2 oblastí. V niektorých prípadoch s postupom deja plynule prechádzajú do inej oblasti. Napr. seriál Slayers (časti 1-26) začína ako stredoveká fantasy a končí (časti 53-74) ako cestovanie medzi svetmi (avšak stále v štýle fantasy).

Anime je charakteristické tým, že ľudia (resp. humanoidi) majú veľké okrúhle oči, a farba vlasov sa riadi pravidlom "každá farba je dobrá". Tieto prvky sú skutočne veľmi výrazné a pre každého, kto už nejaké anime videl, nezameniteľné. V deväťdesiatich percentách prípadov, keď pozerám anime s niekým kto nič podobné predtým nevidel, mi dotyčný položí jednu z dvoch otázok: "Prečo má také veľké oči?" alebo "Prečo má ružové/modré/zelené vlasy?".

Dôvod je jednoduchý. V Japonsku 60-tych rokov minulého storočia (1960-1970), keď sa kreslenie mangy / animácií začalo dostávať do popredia zábavného priemyslu, tvorbu shoujo mangy začali preberať ženy. (shoujo = dievčenská, pre ženy; shonen = chlapčenská, pre mužov) Pred rokom 1960 písali aj shoujo mangu muži. Shounen manga sa zameriavala na dej, a vývoj postáv bol veľmi slabý. Shoujo manga sa zameriavala na vývoj postáv, a neobsahovala takmer žiaden dej. Antonia Levi (Samurai from Outer Space) o shoujo mange: "Takmer nič sa nedialo. Ale vždy ste vedeli, čo si o tom, čo sa nedeje, tá ktorá postava myslí." v shoujo mange sa na vyjadrenie emócií používa výraz tváre. Keďže tvár v mange pozostáva len z niekoľkých obrysových čiar, väčšina emócií sa vykresľuje pomocou zmeny tvaru, veľkosti či umiestnenia očí. Oči sa považujú za okná do duše. Čím sú väčšie, tým je postava citlivejšia, emocionálnejšia. (Nemýliť si s povahou postavy!) Čím sú menšie, tým viac sa postava snaží (či už úmyselne alebo neúmyselne) skryť svoje pocity alebo zámery.

Dnes už farba vlasov a pleti nereprezentuje príslušnosť k rase. Skôr symbolizuje zmýšľanie postavy, resp. niektoré aspekty osobnosti. Napríklad postavy s tmavými alebo čiernymi vlasmi a tmavšou pleťou (vyzerajú viac japonsky) majú obyčajne tradičnú japonskú výchovu. Postavy s červenými vlasmi bývajú súťaživé a veľmi živé - napr. Ranma, alebo Souryu Asuka Langley. Postavy s blond vlasmi majú často vedľajšie úmysly, alebo niečo skrývajú - napr. Dr. Ritsuko Akagi zo seriálu Neon Genesis Evangelion nie je záporná postava, ale skrýva svoje motívy z osobných dôvodov. Neprirodzené farby vlasov ako modrá a zelená obyčajne znamenajú, že postava pochádza z iného sveta, alebo má nezvyčajné schopnosti - napr. Aoi Karin z D.N.A.^2 alebo Sylia Stingray z Bubble Gum Crisis 2040.

Anime dnes

Dnešné anime kombinuje silnú dejovú líniu prevzatú z shonen mangy a precízny emocionálny vývoj postáv prevzatý z shoujo mangy. Vďaka týmto vlastnostiam začalo začiatkom 80-tych rokov anime prenikať aj do západného sveta (hlavne Ameriky). V druhej polovici 80-tych rokov už boli anime premietané aj v európskych televíziách, hlavne ako seriály pre deti (1987, Captain Future). V roku 1989 prišiel do amerických kín film Akira, ktorý zmenil pohľad širokej verejnosti na animovaný film.

Informácie z Japanimania Americana, 1998.

Zdroj: manga.sk


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama