"Nihil versus. Omnia licita."
("Nič nie je pravda. Všetko je dovolené.")
Hassan-i Sabbah

Vyznanie

12. července 2017 v 1:54 | jannuš
Tak, po rokoch som opäť tu... nanešťastie nie nastálo, ale len na otočku, rozlúčiť sa.

Ako prvé chcem povedať, že tento "list" mojim čitateľom som napísala už dávno, pred rokmi. Stalo sa mi ale to, že hneď po napísaní sa mi ho podarilo nechtiac zmazať. Úprimne, rozplakala som sa. Dala som doň všetky svoje pocity a myšlienky ohľadom tohto blogu, všetku svoju ľútosť a, priznám sa, hanbu - všetko bolo napísané dokonale, presne tak, ako som to chcela... a nakoniec z toho nebolo nič. Asi ťažko si viete predstaviť, ako som sa potom cítila, ale roky som sa neodvážila znovu niečo podobné napísať. Jednoducho sa mi celá predstava, že by som mala tie slová znovu loviť, znechutila. A ani mi to nešlo.
Teraz som sa ale rozhodla, že je naozaj načase to všetko uzavrieť, pretože ak je niečo, čo nemám rada, tak sú to práve blogy ako je tento; kde autor nie je celé roky aktívny a čitatelia len čakajú, či sa náhodou niekedy ešte zjaví, alebo nie. Tak som tu s posledným príspevkom.

Ako prvé sa vám chcem všetkým veľmi, veľmi ospravedlniť. Prepáčte. Veľmi ma mrzí, že som nedokončila Rosalie. To je asi moja najväčšia ľútosť a hanba, že som nedokončila príbeh, kvôli ktorému som tento celý blog zakladala. Ale už som nedokázala pokračovať. Ani teraz to nedokážem.
Najskôr som pridávala kapitoly čoraz sporadickejšie a nakoniec som mala problém čokoľvek napísať. Jednoducho som už nedokázala dať svoje myšlinky na papier. Nebolo to tak, že by som nevedela, ako sa príbeh skončí; domyslený som ho mala celý, všetko do posledného detailu, do poslednej stránky. Pod perex dávam veľmi krátke zhrnutie toho, ako dopadli jednotlivé postavy a ak budete chcieť, môžete si to prečítať aspoň takto (stačí kliknúť na "Celý článek").
Každopádne mi je veľmi, veľmi ľúto, že som nebola schopná tento príbeh dokončiť. Príbeh, ktorý bol mojou súčasťou toľké roky, ktorý som začala písať ručne do malého zošita, ktorý som písala, keď sme mali doma náš prvý počítač, nad ktorým som strávila toľko času a ktorý mi moja mamina poctivo opravovala, príbeh, ktorý tak veľmi milujem... Hanbím sa za to, veľmi. Aj tento list je niečo, pomocou čoho chcem túto hanbu, ktorá vo mne tlie toľké roky, konečne vypustiť von a byť voľná.
Nechcem nič vysvetľovať a vyhovárať sa. Už som to jednoducho nedokázala. Priznám sa, že pri tom, ako som čítala posledné kapitoly pred tým, čo som úplne stratila inšpiráciu, som bola sama nad sebou v šoku, ako sa mi podarilo niečo také vôbec vytvoriť. Jednoducho som nedokázala nájsť slová, vetné spojenia, nedokázala som tie obrazy, ktoré som mala v hlave, preniesť na papier. Nemohla som. Ale keď som si teraz prečítala pár úryvkov, aby som si pripomenula presný dej a mohla napísať, ako dopadi postavy v príbehu... Musím povedať, že som na seba - aj napriek tomu, že som nebola schopná príbeh Rosalie dokončiť - neskutočne hrdá.

Čo sa týka tohto blogu, milujem ho. Nebudem písať, že to bola súčasť môjho života ani nič podobné, pretože to tak necítim. Nie je to súčasť môjho života ako takého - je to moje dielo. Niečo, čo som vytvorila, do čoho som dala svoj čas, svoje pocity a - aspoň dúfam - svoj talent. Milujem tento blog. Určite ho nikdy dobrovoľne nezmažem - pokiaľ sa blog.cz rozhodne, že ho zruší, s tým ja nič nespravím, ale ja sama ho nechávam ako svoje dielo, ako archív svojich myšlinok a pocitov a toho, aká som bola.

Čo sa týka vás... Ďakujem. Za všetko, čo ste mi dali: za vašu chválu a milé slová a podporu... Za všetko. Neviete, čo to pre mňa znamená. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Mám vás skutočne rada a prajem vám len to najlepšie do vášho ďalšieho života. A nech sa bude diať čokoľvek - a tým myslím naozaj čokoľvek - ten malý kúsok zo mňa, čo som vložila do tohto blogu, bude vždy s vami. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem.

A čo ja? Na jeseň začínam tretí ročnk na univerzite, štúdium biofyziky. Začínam pomaly pracovať na bakalárskej práci; je to veľmi zaujímavá téma a dúfam, že nielen, že spracujem svoju prácu, ale zároveň pomôžem vo väčšom projekte, ktorého je súčasťou. Dúfam, že to pomôže nielen vedcom, ale aj obyčajným ľuďom, ako ste vy. A inak... darí sa mi. Prešla som si veľmi, veľmi ťažkým obdobím, ale vyšla som z neho silnejšia, ako som bola kedykoľvek predtým. Už si to aj pomaly začínam skutočne uvedomovať. :) Zmenila som sa a myslím si, že je to to najlepšie, čo sa mohlo stať. Neľutujem nič, čo som spravila, žiadne svoje rozhodnutie. Som šťastná.

Takže bez ďalších prieťahov... Ďakujem. A dovidenia.



P.S.: nedávno som objavila naozaj skvelú skupinu, ktorej piesne sú nielen príjemné na počúvanie, ale taktiež sú pre mňa inšpiráciou: aj tento "list" som písala práve pri ich počúvaní. Takže ako malý darček na rozlúčku vám sem jednu pieseň dávam: prečítajte si aj text piesne, je naozaj dobrý. Preklad je v angličtine, ale to by väčšine z vás nemalo robiť problém. :) A naozaj vám odporúčam vypočuť si aj ďalšie pesničky a pozrieť videá, stojí to za to! ^·^ A majú aj rýchlejšie a tanečné songy, takže aj ak vám tento nesadne, alebo sa vám nebude páčiť, nelámte hneď nad nimi palicu. :)






 

K novým začiatkom patria staré konce

11. září 2012 v 21:56 | jannuš |  moje ja
Tak, a je to tu... Nový školský rok, nové povinnosti, nové starosti, nové radosti... Nový rozvrh, noví profesori a konečne(!) zvolené vlastné predmety. A tak jannuš, ktorá už od svojich piatich rokov snívala o tom, že sa stane morskou biologičkou, od šiestich, že paleontologičkou a ešte v prvom ročníku sa tešila na vyhodenie všetkého, čo má niečo spoločné s číslami, prešla postupne od dejepisu cez chémiu, geografiu a napokon si na konci druhého ročníka z ničoho nič povedala: "A prečo nie toto?"
A tak pôjde maturovať z fyziky a biológie. A neskutočne sa teší! ^·^

Ale nie som tu preto, aby som vám vypisovala svoj rozvrh (fyzika, biológia, matika, slovina, anglina, španielčina, laboratórna technika, konverzácia z angličtiny, seminár z matiky a telesná, keď už sme pri tom), ale aby som oznámila, že som znovu späť, pretože prázdniny sa skončili a s postupným pribúdaním úloh priamo úmerne stúpa aj moja činnosť tu (keď máte rysovať štyri konštrukčné úlohy, aj keď vás to neviem ako baví, iné aktivity sú proste akosi vždy... atraktívnejšie xD).
Čiže sa na mňa nehnevajte, ale opäť vám tu budem oxidovať, zamorovať blogový priestor svojimi článkami a prispievať tak k zvýšeniu počtu odkazov na internete. Hádam mi to odpustíte. :-)

Vaša
Jannuš

Nádej

11. září 2012 v 21:38 | jannuš
"Pretože aj keď máš na rukách krv, ak si zostal úplne sám vo svete, ktorý sa uzatvára okolo teba a rozpadá sa na tisícky malých ostrých kúskov; aj keď už nezostalo nič okrem ruín a ohňa... vždy je tu niečo, čo ťa chráni pred pádom, pred úplným zrútením sa: ten malý obláčik, ktorý vyšiel ako posledný z Pandorinej skrinky...

Nádej."



Pretože aj keď máme pocit, že sme sami, že nám nikto nerozumie, že je všetko zbytočné a karty sú vyložené v náš neprospech... často sme len tak zaneprázdnení našimi problémami, že nevidíme pomoc, ktorá je priamo pred nami. Pretože my nikdy nie sme sami.




 


Digital Art

30. července 2012 v 1:59 | jannuš
Obrázky kreslené na PC, v programoch PaintTool SAI, MyPaint alebo Gimp.


Yuu

25. července 2012 v 16:08 | jannuš
Tak, po dĺhom dlhom čase som zase kreslila (konečne som sa dokopala k tomu si do laptopu nainštalovať PaintTool SAI - wúhú! ^·^ - takže... :-D) a keďže som znovu rozpozerala anime D. Gray-Man (inak, je skvelé; vrelo odporúčam!!!), tak mi nedalo, aby som si nenakreslila niečo z neho, že...
No, z toho "niečoho" vznikol Yuu Kanda (Yuu=meno, Kanda=priezvisko; pre tých, čo by v tom - vzhľadom na to, že Japonci píšu krstné meno druhé - mali trošku chaos ;-)), moja najobľúbenejšia postava z celého anime/mangy (čítam aj mangu ;-)). Nie je najobľúbenejší len preto, lebo je to - čo si budeme nakecávať - dosť pekný chlapík, ale je to ten typ "chladnokrvného bezcitného týpka bojujúceho na strane dobra", ktorého proste milujú (v podstate) všetky príslušníčky ženského pohlavia od dvanásť vyššie. Takže tak.

No, každopádne, dúfam, že sa vám bude obrázok páčiť! ^·^

P.S.: najskôr som myslela, že to bude len rýchla skica, aby som si trochu precvičila kreslenie na tablete, ale nakoniec som sa do toho zažrala, dala tomu pozadie a vyfarbila to :-D Inak, tesne pred tým, ako som mohla obrázok dokončiť sa mi ho podarilo nechtiac vymazať, takže som ho musela celý prekreslovať od začiatku... ^^" Ale tak čo už, keď som šikovná... :-D

---
Tools: Wacom Intuos 4, PaintTool SAI
---








kapitola 31. - Ďalej na juh

13. července 2012 v 23:26 | jannuš | príbeh Rosalie | časť druhá
Tak, tu máte ďalšiu kapitolku... Enjoy! :-)


Nightwish - Erämaan Viimeinen

12. července 2012 v 22:59 | jannuš
Pieseň, ktorú som počúvala v poslednej dobe a ktorú zbožňujem. Nielen preto, že je od mojej obľúbenej skupiny, ale hlavne má fínsky text (!) a ja severské piesne jednoducho milujem...! ^·^ :-D
Odporúčam vypočuť! :-)







Recenzia: Howlův putující zámek - Diana Wynne Jonesová

7. července 2012 v 17:00 | jannuš |  moje recenzie



"První kniha z trilogie populární britské aurotky Diany Wynne Jonesové, která se stala předlohou pro celosvětově úspěšný animovaný film, u nás uvedený jako Zámek v oblacích (režie Hayao Miyazaki), je příběhem o lidské svobodě a lásce" - hlása text na obale knihy. Práve vďaka zmieňovanému filmu som si knihu kúpila ja - a neoľutovala som.

Musím sa priznať, že po zhliadnutí filmu Howl's Moving Castle som bola unesená. Od Studia Ghibli a Hayaa Miyazakiho, ktorí tvorili produkciu a réžiu filmu som predtým videla dva skvelé kúsky - Princeznú Mononoke a Cestu do Fantázie (Spirited Away). Preto som bola zvedavá, čo ma čaká pri tomto filme. Stal sa mojím najobľúbenejším medzi kreslenými filmami a aj filmami vôbec.





Niet sa preto čo čudovať, že ako náhle som sa dozvedela o knihe, okamžite som ju začala zháňať. Najskôr som mala trochu problémy s tým, že som nevedela, ako budem knihu objednávať zo zahraničného obchodu - keďže bola v angličtine - predsa len, poštovné dnes nie je zas až tak lacná záležitosť, hlavne pre chudobného študenta gymnázia, ako som ja. Potom ma však napadlo poobzerať sa, či niekoho náhodou nenapadlo knihu preložiť. Celá šťastná som zistila, že nejaká dobrá duša - konkrétne pán Milan Stejskal - sa na toto skutočne podujala (a musím skonštatovať, že svoju úlohu zvládla táto duša naozaj bravúrne). Tak som si knihu objednala a do týždňa som ju mala v rukách. A keďže ma tak nadchla, nedalo mi, aby som vám ju trochu priblížila; a aj film, ktorý bol podľa nej nakrútený.

kapitola 30. - Súboj (časť druhá)

6. července 2012 v 1:37 | jannuš | príbeh Rosalie | časť druhá
...druhá časť.


kapitola 30. - Súboj (časť prvá)

6. července 2012 v 1:28 | jannuš | príbeh Rosalie | časť druhá
Tak, pred chvíľočkou som kapitolu dostala na mail, takže ju pridávam... Vami tak očakávaný súboj je tu! :-D

P.S.: blog.cz je strašný, zase som musela kapitolu rozdeliť... :-/ Každopádne, enjoy!


Další články


Kam dál